V mladosti som sa hnal na tatranské štíty a dlhé doliny pod nimi som prechádzal bez vačšieho záujmu. Teraz, v pozdnom veku, tj.v obmedzení telesnom, sa tento zlomok obrátil. Doliny som si zamiloval. Jednu z nich som "objavil" až pred piatimi rokmi. Je to Tichá dolina. Niekolko krát do roka ju prejdem od dola až na hor. Pobyt v nej má na moje telo a dušu liečivé a podporné účinky. Najprv porozkladá všetko, čo bolo vo mne usadené, ospalé, nepoužívané, oslabené... aby som sa po návrate večer domov cítil ako na novo poskladaný.

Ale dosť vyznávania sa k sebe a prírode.

Trocha histórie. Tichá dolina je jednou z najvýznamnejších prírodných oblastí na území Slovenska. So svojou dĺžkou 16 km je najväčšou dolinou na južnej strane Tatier. Za národnú prírodnú rezerváciu bola vyhlásená v roku 1991.
Veterná kalamita 19.11.2004 zasiahla celé Vysoké Tatry. Pohľad to bol desivý.
Táto udalosť po sebe ponechala celkom inú krajinu. V priebehu nasledujúcich rokov Tatry navyše bojovali s lykožrútom. Tichá dolina sa stala symbolom sporu medzi ochranármi prírody a lesníkmi. Vyťažiť kalamitné drevo, alebo ponechať prírodu, nech si s katastrofou poradí sama?
“Po takmer sedemnáctich rokoch od veternej kalamity v Tichej doline vo Vysokých Tatrách si príroda žije vlastným životom. Bez zásahu človeka, bez hospodárskych aktivít.” píše vo svojej tlačovej správe Ministerstvo životného prostredia.
Tichá dolina je jasným dokazom, že príroda sa s veternou a neskor aj s lykožrútovou kalamitou dokáže vyrovnať sama.
Prikladám fotografie, ako vyzerá "mŕtvy les" v súčasnosti. Les je sám sebe najlepším záhradníkom. Vrele pozývam každého, kto by chcel vidieť a precítiť tú nádhernú, obdivnú samoarchitektúru znovuzrodenia lesa.
V mysli vždy poďakujem ochrancom lesa, prírody, ktorí týždne húževnate bránili vstup drevospracujúcej techniky do doliny.
V doline nestretnete žiadne auto, traktor. Neuvidíte žiadnu lanovku, zjazdovku, hotel, bufet. Nepočujete žiadnu motorovú pílu. Jedine peši, bicyklom, alebo kolobežkou je dolina prístupná...dolina sa stala "vyhľadávaným" domovom všetkých tatranských zvierat a vtáctva, najma medveďov. Myslím si že ten, kto si je vedomý toho, že oni sú tu doma, sa ich nemusí obávať
Teším sa opať do doliny, začiatkom mája začne v Tatrách jar.
Ak sa domnieva človek, že niekto, či niečo mu tu dole nadmieru zaťažuje mysel - tu hore na úpatí Kriváňa na to zabudne.